Len niekoľko dní predtým, ako má Indonézia zaviesť zákaz vývozu surovej bauxitovej rudy, baníci opäť prosia vládu, aby prehodnotila politiku, pretože domáce zariadenia nestačia na spracovanie všetkého ich bauxitu.
Indonézia, šiesty najväčší svetový producent bauxitu, prestane od soboty vyvážať hliníkové suroviny na základe zákona z roku 2020, ktorý zakazuje všetok vývoz surovej rudy a jeho cieľom je zvýšiť investície do hutí.
Indonézska vláda minulý mesiac udelila baníkom iných nerastov, ako je meď a železo, jednoročné predĺženie, aby poskytla viac času na dokončenie tavieb, ale zachovala zákaz vývozu bauxitu.
Indonézia má podľa oficiálnych údajov tri závody na výrobu oxidu hlinitého na tavenie a jeden závod na výrobu oxidu hlinitého na chemickú kvalitu s kombinovanou vstupnou kapacitou takmer 14 miliónov ton. Indonézsky minister baníctva Arifin Tasrif minulý mesiac povedal, že to bude stačiť na absorbovanie produkcie bauxitu.
Ronald Sulistyanto, prezident Indonézskej asociácie spoločností s bauxitom a železnou rudou, však v pondelok pre agentúru Reuters povedal, že produkcia bauxitu dosiahla približne 30 miliónov ton ročne a mohla by prinútiť baníkov, aby zastavili ťažbu, ak nebude existovať trh s prebytočnou železnou rudou.
Indonézsky zákaz vývozu bauxitu má za cieľ zopakovať úspech priemyslu spracovania niklu pri získavaní zahraničných investorov. Indonézia zakázala vývoz surovej rudy do zámoria v roku 2020.
Sulistyanto, ktorý zastupuje skupinu 28 baníkov, však uviedol, že zariadenia na spracovanie bauxitu začínajú na približne 1,2 miliardy dolárov a môžu stáť trikrát toľko ako huta na výrobu surového niklu. Odkedy Indonézia v roku 2009 prvýkrát oznámila plány na zákaz vývozu surovej rudy, baníci majú problémy s prístupom k bankovému financovaniu.
"Naši členovia chcú, aby vláda prehodnotila, či chce ťažobný priemysel napredovať," povedal Sulistyanto. Indonézske ministerstvo energetiky a nerastných zdrojov na žiadosť skupiny nereagovalo.
"Baníci chcú stavať huty na výrobu oxidu hlinitého, ale potrebujú podporu, nie trest," dodal Sulistyanto. Vyzvala tiež orgány, aby zaručili bankové úvery hutám na výrobu oxidu hlinitého.
Irwandy Arif, špeciálny zamestnanec ministra baníctva, však pre agentúru Reuters povedal, že ťažobné spoločnosti mali dostatok času na to, aby na zákaz reagovali a že sa bude realizovať podľa plánu.
Irwandy Arif pre Reuters povedal, že vláda by mohla zvážiť vyňatie niektorých baníkov zo zákazu, ak by ich huty boli postavené na polovicu, ale že sedem z ôsmich prebiehajúcich projektov na výrobu oxidu hlinitého nedosiahlo výrazný pokrok.
Irwandy Arif uviedol, že indonézska vláda sa snažila uľahčiť stretnutia medzi ťažobnými spoločnosťami a bankami, ale nemohla poskytnúť záruky. "Jedným z kritérií je pokrok vo výstavbe hutí a veľmi malý pokrok sa dosiahol v hutách na výrobu oxidu hlinitého, čo sťažuje vláde zvažovanie výnimiek," povedal.
Fitch Solutions uviedla, že zákaz pravdepodobne nebude mať významný vplyv na globálny trh, pretože Čína, najväčší svetový producent hliníka, by mohla získavať bauxit z krajín ako Guinea a Austrália, pričom obe by mohli zvýšiť produkciu.
Odborníci z odvetvia tvrdia, že na rozdiel od niklu je nepravdepodobné, že by indonézsky zákaz bauxitu prilákal zahraničné investície kvôli existencii alternatívnych výrobcov bauxitu.
